Rozhovor s nutričnou terapeutkou Danou Sasákovou o nízkobielkovinovej diéte a bielkovinách.

Bielkoviny

Čo sú vlastne bielkoviny?

Bielkoviny, hovorí sa im tiež proteíny, sú základnými živinami, takisto ako tuky a sacharidy. Bielkoviny sú nevyhnutnou súčasťou výživy a nesmú chýbať v každodennom jedálnom lístku. Ich nadbytok, ale aj nedostatok, môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie.

Na čo ich naše telo potrebuje?

Bielkoviny sú nevyhnutné na stavbu svalov, obranyschopnosť tela, hojenie rán a sú súčasťou enzýmov a hormónov. Ďalej zaisťujú aj transport látok v organizme a sú zdrojom energie.

Čo sa stane, pokiaľ naše telo bude prijímať príliš málo bielkovín?

Pokiaľ budeme dlhodobo prijímať nedostatočné množstvo bielkovín, môže sa to prejaviť celým radom nežiaducich javov – napr. oslabujúcim svalstvom alebo väčšou lámavosťou nechtov. Ďalej sa môžu objaviť opuchy napr. na končatinách, viečkach, tvári. Zníži sa obranyschopnosť organizmu a budú sa zle hojiť akékoľvek rany či poranenia. Môže sa tiež znížiť detoxikačná schopnosť pečene a v neposlednom rade sa vyskytne podvýživa.

Pokiaľ v strave bielkoviny obmedzíme z dôvodu chronického ochorenia obličiek, ako je možné ich nahradiť, aby sme ich nemali nedostatok?

Bielkoviny z jedálneho lístka nemôžeme úplne vylúčiť, ale môžeme niektoré potraviny nahradiť inými, takými, ktoré majú obsah bielkovín nižší. Podstatou diéty je nepreťažovať obličky a zabrániť hromadeniu odpadových látok z bielkovín. Všeobecne platí, že živočíšne bielkoviny sú svojím zložením nášmu telu bližšie než rastlinné, a tak ich telo dokáže lepšie využiť. Preto napr. tučné mäso obsahuje málo bielkovín, ale dostatok energie, alebo zemiaky sú vhodnejšia príloha než vaječné cestoviny. Aký by mal byť príjem bielkovín, sa vždy odvíja od stupňa ochorenia, zdravotného stavu a ďalších ukazovateľov.

Čo sa stane, pokiaľ budem prijímať bielkovín priveľa?

Nadmerný prívod bielkovín v strave môže viesť k niektorým orgánovým funkčným zmenám, napr. k vzostupu krvného tlaku, to znamená k zvýšenej filtrácii krvi v obličkách, zvýšenej premene živín, čím sú zaťažované pečeň, obličky.

Aké je optimálne množstvo bielkovín pre zdravého človeka a aká je vhodná alternatíva pre osobu s chronickým ochorením obličiek?

Denný príjem bielkovín u zdravej populácie je predmetom veľkej diskusie. Jedna skupina odporúča konkrétne čísla, závislé od veku, pohlavia, hmotnosti človeka, napr. EFSA – Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, ktorý odporúča optimálny príjem 0,83 g bielkovín na kg telesnej hmotnosti alebo podľa USDA – Amerického ministerstva poľnohospodárstva sa používajú tabuľky pre ženy a mužov a podľa iných odborníkov by príjem mal byť v rozmedzí 10 až 35 % z denného príjmu energie.
Pri chronickom ochorení obličiek vychádza diétne odporúčanie zo stanovenia funkcie obličiek. To znamená, čím menej sú obličky schopné vylúčiť vodu a odpadové látky, tým viac je nutné obmedziť prívod nielen tekutín, ale aj potravín, ktoré sa v tele premenia na odpadové látky, teda aj bielkoviny.
Diétne obmedzenia by mali byť individualizované a laboratórne výsledky len pomocníkom, musíme vždy hľadieť na celkový stav pacienta a brať do úvahy riziko podvýživy.

Čomu napríklad tieto hodnoty zodpovedajú?

Len pre predstavu, 70 kg pacient, ktorý má odporúčaný príjem bielkovín 0,6 g/kg telesnej hmotnosti, by za deň mal zjesť okolo 42 g bielkovín. To je napr. 250 g kuraťa alebo 420 g tvarohu atď. Ale náš organizmus potrebuje nielen bielkoviny, ale aj ďalšie živiny, preto skladba musí byť vyvážená, tak čo sa týka príjmu bielkovín, ako aj tukov, sacharidov.

Aké potraviny sú najbohatšie na bielkoviny?

Bielkoviny sú dvojakého pôvodu: živočíšneho, kam radíme mäso, hydinu, ryby, mlieko, mliečne výrobky, syry, vajcia, a rastlinného pôvodu, kam radíme strukoviny, obilniny, zemiaky, sóju, orechy. Napriek tomu majú všetky niečo spoločné – sú tvorené aminokyselinami (celkovo je známych 22 aminokyselín). Bielkoviny, ktoré obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, sú veľmi kvalitné, to znamená, že majú vysokú biologickú hodnotu. Takéto proteíny sa nachádzajú v mäse, mlieku, syroch, vajciach, rybách a sójových bôboch. Bielkoviny, ktoré neobsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, majú nízku biologickú hodnotu. K týmto potravinám radíme obilniny a výrobky z nich, orechy, zeleninu.

Je možné tieto potraviny nejako vhodne nahradiť, pokiaľ je potrebné príjem bielkovín obmedziť?

Áno, je to možné. Pri zníženom príjme bielkovín je možné potraviny kombinovať, zamieňať, vyberať, napr. tvaroh vymeniť za jogurt alebo mäso vymeniť za vajcia atď. Pre väčšiu variabilnosť slúžia rôzne metodické pomôcky, tabuľky, tak aby pacient mohol poskladať jedálny lístok podľa svojich chuťových zvyklostí a pritom neporušiť odporúčaný príjem bielkovín. Na našom trhu existuje veľa potravín, ktoré majú nízky obsah bielkovín, tieto potraviny je možné kúpiť v špecializovaných potravinách alebo aj v klasickej obchodnej sieti.

Aké potraviny, naopak, obsahujú bielkovín málo?

Medzi potraviny, ktoré obsahujú malé množstvo bielkovín, radíme ovocie, zeleninu, cukor, maslo, ale aj špeciálne potraviny, ako sú nízkobielkovinové alebo bezlepkové potraviny. Hlavnou prioritou týchto potravín je znížený príjem bielkovín s vysokou energetickou hodnotou. Ďalšou výhodou je, že je možné si ich uvariť, upraviť doma alebo si ich kúpiť hotové v predajniach so zdravou výživou alebo v supermarketoch. Tieto potraviny sú vhodné hlavne v období, ktoré by sa mohlo charakterizovať ako obdobie pred prípravou pred začatím dialýzy, keď potrebujeme, aby diéta s prísnym obmedzením bielkovín spomalila pokles renálnych funkcií, ale neviedla k malnutrícii (podvýžive) a minerálovému rozvratu.

Dana Sasaková
nutričny terapeut