Líbí se Vám článek?Draslík - priateľ alebo nepriateľ?
Draslík je jedným z najdôležitejších prvkov ľudského tela, ktorý sa nachádza predovšetkým vnútri buniek. Spolu so sodíkom sa podieľa na vzniku nepatrných rozdielov v elektrickom napätí medzi povrchom a vnútrajškom bunky, ktoré sú pre život nenahraditeľné. S istým zveličením by sa dalo povedať, že draslík – to je sám život! Chceme pohnúť rukou a nervový podnet aj svalový sťah sú podmienené draslíkom, máme z niečoho radosť a v mozgu sa nám presúva draslík, vidíme pred sebou krásny obraz a opäť je to draslík, ktorý nám to umožnil.
Draslík sa v živej prírode nachádza prevažne v rastlinách, pestovanie rastlín ochudobňuje pôdu o draslík, preto je draslík dôležitou súčasťou všetkých hnojív. Hnojíme preto, aby sme do pôdy vrátili draslík, ktorý spotrebovali rastliny a potom hospodárske zvieratá a my ako ich konzumenti. Hlavným zdrojom draslíka v našej strave sú predovšetkým ovocie a zelenina: zemiaky, marhule, banány, pomaranče, paradajky, fazuľa, ale aj mäso, predovšetkým rybacie, a oriešky a semienka.
Zásadný význam draslíka pre život sa odráža v jeho náročnej regulácii. Rozpätie „povolených“ koncentrácií draslíka je veľmi úzke, iba 1,6 mmol/l, od 3,8 do 5,4 mmol/l. S takýmito úzkymi medzami sa inde nestretnete. Za hranicami normálnych hodnôt nás čakajú len samé komplikácie. Bez draslíka sa nezaobídeme, no nesmie ho byť ani málo, ani veľa, preto ten titulok, je to priateľ alebo nepriateľ?
Kedy sa draslík správa ako priateľ? ysoký krvný tlak alebo hypertenzia je jednou z najviac rozšírených chorôb. Mnoho štúdií ukázalo, že vysoký príjem draslíka v potrave pomáha pri liečbe hypertenzie. Čím vyšší bol odpad draslíka v moči (ten je prakticky rovný príjmu draslíka v potrave), tým bol nižší krvný tlak. Mechanizmom účinku je akýsi prírodný diuretický efekt draslíka. Zvýšený príjem draslíka vedie k zvýšenému vylučovaniu sodíka. Preto je pozitívny efekt draslíka maximálne vyjadrený u ľudí, ktorí veľa solia. Dalo by sa povedať, že draslík neutralizuje negatívny účinok kuchynskej soli. Praktická rada by sa dala formulovať asi takto: najlepšie je nesoliť, no keď už musíte soliť, snažte sa aspoň zároveň jesť veľké množstvo ovocia a zeleniny, aby ste soľ ľahšie vylúčili.
Platí tiež, že s vyšším príjmom draslíka klesá aj riziko najrôznejších srdcových a cievnych ochorení, ako je srdcová a mozgová mŕtvica. U pacientov s cukrovkou bol vyšší príjem draslíka spojený s nižším rizikom zlyhania obličiek. Z tohto dôvodu je odporúčaný príjem draslíka minimálne 90 mmol/deň, to je asi 3,5 g čistého draslíka. Pre predstavu, to je množstvo nachádzajúce sa v 5 väčších zemiakoch pečených v šupke, varením ošúpaných zemiakov sa draslík stráca, lúhuje sa do vody. Rovnaké množstvo draslíka obsahuje asi 1,5 litra pomarančovej šťavy, 4 plody avokáda alebo 5 plátkov lososieho mäsa. Naši dávni predkovia mali draslíka v diéte nadbytok, jedli prevažne rastlinnú stravu s veľkým množstvom lesných plodov, semien a orieškov, kým soli prijímali málo, bola v našich krajoch vzácna. Ľudia, ktorí sa takto stravovali, nikdy netrpeli vysokým tlakom a srdcový infarkt bol ešte za prvej republiky vzácnym ochorením. Pomer sodíka a draslíka v potrave bol v minulosti zhruba 1 : 1, dnes je približne 5 : 1 v prospech sodíka. V súčasnej strave prevláda soľ priemyselne pridávaná do spracovaných potravín (údeniny, syry, pečivo), naopak, príjem ovocia a zeleniny klesá. Množstvo soli stúpa s množstvom prijatých bielkovín, väčšina mäsových a mliečnych výrobkov je veľmi slaná. Zníženie množstva soli v diéte je len ďalším dôvodom, prečo obmedzovať bielkoviny.
Súčasná diéta chudobná na draslík núti obličky veľmi prísne s draslíkom hospodáriť. Ukazuje sa, že v obličke sú silno vyvinuté mechanizmy, ktoré „vedia“, koľko draslíka prijímame, a urobia všetko preto, aby pri nízkom príjme bolo len nepatrné množstvo vylúčené a väčšina draslíka zostala zachovaná v organizme.
Napriek všetkým pozitívnym účinkom draslíka nastávajú situácie, keď je ho veľa a môže škodiť. Správa sa ako náš nepriateľ. Aké to sú situácie a ako im predchádzať?
Už bolo zmienené, že takmer všetok draslík, ktorý sme prijali v potrave, sa objaví v moči. To znamená, že obličky sú najdôležitejším orgánom pri vylučovaní draslíka, len malé množstvo odchádza aj črevom. Nadbytkom draslíka sú najviac ohrození pacienti so zlyhaním obličiek. Dobrá správa je, že obličkám sa darí vylúčiť draslík aj pri značne poškodenej funkcii, keď vylučovanie iných látok viazne. Pri troške zjednodušenia môžeme povedať, že kým obličky produkujú okolo 2 litre moču za deň, obvykle problém s nadbytkom draslíka nehrozí. Ten sa objaví až pri poklese diurézy pod 1 liter za deň, to znamená až u pacientov, ktorí potrebujú dialýzu. Prečo je teda vysoká hladina draslíka, hyperkaliémia, takým strašiakom? Draslík v krvi často stúpa aj pri celkom dobre fungujúcich obličkách vplyvom najrôznejších vonkajších faktorov. Bohužiaľ, tu sme na vine často my lekári. Pacientovi predpíšeme v dobrej viere liek na vysoký tlak, na srdce alebo na bolesť a zabudneme, že množstvo liekov má schopnosť znižovať vylučovanie draslíka obličkami a že účinky týchto liekov sa sčítajú. Často je to tak, že jeden liek predpíše internista, jeden reumatológ, jeden praktický lekár, vzájomne o sebe nevedia, pretože pacient sa zabudne o novom lieku od jedného lekára zmieniť v ordinácii druhého alebo na to jednoducho nezvýšil čas, všetci sa predsa niekam ponáhľame, že? Občas je to napríklad obľúbený ibuprofén, ktorý si pacient kúpi voľne v lekárni a ten je tou poslednou kvapkou, ktorá celkom znemožní vylučovanie draslíka a komplikácia je hotová. Vysoká hladina draslíka môže vyvolať nepríjemnú poruchu srdcového rytmu, ktorá môže viesť v najhoršom prípade až k zástave srdca. Iným príznakom hyperkaliémie je mravčenie v končatinách a svalová slabosť.
Čo robiť, aby sme sa takých komplikácií vyvarovali. Na prvom mieste je dôležité informovať všetkých ošetrujúcich lekárov o všetkých liekoch, ktoré pravidelne užívam. Ja všetkým pacientom v našej ordinácii tlačím zoznam liekov, ktoré mi nahlásili, chcem, aby ho mali stále pri sebe a v iných ordináciách požiadali lekára, aby im tam pripísal nový liek, ktorý im naordinoval. Snažím sa motivovať všetkých pacientov k aktualizácii zoznamu tým, že ich požiadam, aby si deň pred návštevou u nás zoznam prešli a vypísali pri každom preparáte, koľko tabliet im doma zostáva. Taká príprava na návštevu lekára zaberie sotva pár minút, no oplatí sa. Jednak sa zmenší riziko nevhodnej kombinácie liekov, jednak všetci naši pacienti vedia, že ak prinesú takto „pripravený“ zoznam, dostanú u nás recepty na všetky potrebné lieky uvedené v zozname. Nenútim ich chodiť po recept k inému špecialistovi, keď to nie je nutné. Keď niekto prípravu zanedbá a chce predpísať všetko bez rozmyslenia („veď je to jedno, pán doktor“), tak určite veľkú ústretovosť čakať nemôže. Ak je príčinou vysokej hladiny draslíka nevhodná kombinácia liekov, je riešenie jednoduché: vysadiť škodlivé lieky, eventuálne nasadiť lieky, ktoré vylučovanie draslíka zvyšujú, najčastejšie furosemid (Furon, Furorese). Ďalším faktorom, ktorý zvyšuje riziko hyperkaliémie, je vysoká kyslosť krvi, nízke pH krvi pri vyšetrení podľa Astrupa. Kyslé prostredie vedie k tomu, že draslíkové ióny opúšťajú bunku a dostávajú sa do krvi. Niekedy stačí pridať niekoľko tabliet jedlej sódy a problém s draslíkom je vyriešený. K tomu, aby obličky vytvorili aspoň 2 litre moču, je nutné tiež niečo vyše 2 litrov vypiť. Aj to býva často problém a niektorí pacienti majú hyperkaliémiu spôsobenú len nedostatočným príjmom tekutín. Tu je problém skôr psychologický, pre niekoho je požiadavka vypiť „na povel“ väčšie množstvo tekutín nad jeho sily.
Ako teda rozprávanie o draslíku uzavrieť: Draslík je väčšinu života náš priateľ, snažme sa ho prijať v potrave čo najviac, funguje ako spoľahlivá prevencia mnohých chorôb. Nepriateľa si z neho môžeme urobiť my sami, skreslenými informáciami alebo neporiadkom v užívaných liekoch, rovnako ako nedostatkom vypitých tekutín. Skutočným nebezpečenstvom je draslík len pre pacientov na dialýze, ktorí vôbec nemočia, tam je potrebné byť opatrný a draslíku v potrave sa vyhýbať.
MUDr. Petr Táborský
