Líbí se Vám článek?Svetový deň obličiek 2020
Téma: Zdravé obličky – pre každého a kdekoľvek – od prevencie k diagnóze a dostupnej starostlivosti pre všetkých
V roku 1988 vyšiel v jednom americkom lekárskom časopise zaujímavý článok. Volal sa Paradox zdravia a porovnával výsledky dvoch prieskumov verejnej mienky na tému zdravie. S prekvapením konštatoval, že i keď medicína za posledných 50 rokov neuveriteľne pokročila, zdravotný stav Američanov je podľa ich názoru rovnaký, niekedy dokonca horší. V sledovanom období boli objavené antibiotiká na väčšinu infekčných ochorení vrátane tuberkulózy, očkovanie vykynožilo také choroby, ako bola detská obrna alebo ovčie kiahne, dostupnou sa stala liečba cukrovky, do praxe bola zavedená dialýza a transplantácia obličky. Autor článku sa zamýšľa nad príčinami takého veľkého rozporu medzi objektívnymi úspechmi lekárskej vedy a subjektívnym vnímaním na strane pacientov a všíma si jediný dôležitý fakt. Pokrok v medicíne často nevedie k vyliečeniu choroby, ale k predĺženiu života s chorobou. Na minulých prieskumoch sa nemohli zúčastniť ľudia, ktorí na uvedené choroby zomreli, dnes odpovedajú na otázky pacienti, ktorých liečba je náročná a negatívne ovplyvňuje kvalitu života.
Na tento článok si často spomeniem, keď v dialyzačnom stredisku riešime problémy našich pacientov. Pred 35 rokmi, keď som s dialýzou začínal, bola situácia zásadne odlišná. Bol veľký nedostatok dialyzačných miest, na dialýzu sa dostal len asi každý desiaty pacient z tých, ktorí to potrebovali. Z tohto dôvodu na dialýzu prichádzali len pacienti, ktorí boli okrem zlyhaných obličiek úplne zdraví. Neboli prijímaní diabetici, pacienti s chorým srdcom alebo s nádorovým ochorením. Dnešná nespokojnosť pacientov s dialýzou je často spôsobená práve komplikujúcimi chorobami, dialýza sama sa za 40 rokov zlepšila na nepoznanie.
Do úplného vyliečenia chronických chorôb máme zatiaľ ďaleko, pravdepodobne rovnako ďaleko ako pred 40 rokmi. Pokiaľ sa nechceme trápiť s komplikáciami takých chorôb, ako je zlyhanie obličiek, máme len jednu schodnú cestu: predchádzať im. Výskumy ukazujú, že zlyhanie obličiek je veľmi často dôsledkom nezdravého životného štýlu: prejedania sa, nadváhy, fajčenia, nedostatočného príjmu tekutín. Samotné dodržiavanie zdravého životného štýlu znižuje riziko ochorenia obličiek asi o 30 %.Nezdravý životný štýl vedie k dvom chorobám, ktoré ohrozujú naše obličky najviac: k vysokému krvnému tlaku a k cukrovke.
Polovica chorých, ktorí sa dnes dostávajú na dialýzu pre zlyhanie obličiek, sem prichádza práve preto, že v 40 rokoch pribrali na hmotnosti, v 50 dostali diabetes a v 60 im zlyhali obličky. Podobné je to aj s vysokým tlakom. Napriek tomu je možné aj v tejto situácii riziko zlyhania obličiek znížiť, cukrovku môžete mať dobre pod kontrolou, keď držíte diétu, snažíte sa mať dostatok pohybu a beriete dôsledne lieky tak, ako vám ich diabetológ predpísal. Máločo je také jednoduché ako pravidelné meranie krvného tlaku, vyvarovať sa zbytočného príjmu soli je jednoduché a nepotrebujete na to ani výživového poradcu. A pokiaľ sa ochorenie obličiek napriek tomu objaví, ešte nemusí byť neskoro, ešte stále je možné pre záchranu obličiek veľa urobiť. Diéta s obmedzením bielkovín preukázateľne spomaľuje priebeh zlyhania obličiek a dokáže oddialiť začatie dialýzy. Pripomenutie všetkých spôsobov, ako zabrániť zlyhaniu obličiek, je témou tohtoročného Svetového dňa obličiek, ktorý pripadá na štvrtok 12. 3. 2020.
Hlavným heslom Svetového dňa obličiek 2020 je Zdravé obličky – pre každého a kdekoľvek – od prevencie k diagnóze a dostupnej starostlivosti pre všetkých.
Ochorenie obličiek vôbec nie je vzácne, v priemyselných krajinách západného sveta postihuje okolo 10 % obyvateľstva a spotrebováva až 3 % nákladov na zdravotnú starostlivosť. Ak hovoríme o tejto zemepisnej charakteristike, máme na mysli predovšetkým to, že ide v značnej miere o chorobu bohatého sveta, o akúsi daň z toho, že sa máme dobre. Podobne ako ostatné tzv. civilizačné choroby bolo zlyhanie obličiek ešte pred 2. svetovou vojnou relatívne vzácne. Nefrológia, ako odbor vnútorného lekárstva zaoberajúci sa obličkami, vznikla až v 60. rokoch 20. storočia. Vôbec prvý svetový kongres nefrológov sa konal v roku 1960 vo švajčiarskej Ženeve a zúčastnilo sa na ňom iba 400 odborníkov. Môžeme byť hrdí na to, že hneď druhý kongres sa konal v roku 1963 v Prahe a privítal už 900 účastníkov. Zatiaľ posledná podobná akcia bola v minulom roku v austrálskom Melbourne s takmer 4 000 účastníkmi. Tento nárast záujmu o nefrológiu odráža predovšetkým jednu skutočnosť, tak ako svet bohatne, klesá počet chorých, ktorí umierajú na choroby z podvýživy a infekčné choroby, ale zvyšuje sa počet chorých s chorobami z nadbytku, s cukrovkou, s vysokým tlakom a postihnutím ciev kdekoľvek v tele. Ešte prednedávnom bolo nemysliteľné, že by v chudobných afrických krajinách bol väčší počet chorých s diabetom alebo dokonca so zlyhaním obličiek pri diabete. Dnes publikujú lekári z Nigérie svoje skúsenosti s liečbou zlyhania obličiek u diabetikov, Sudán sa stal centrom pre výučbu peritoneálnej dialýzy. To všetko ukazuje, že choroby obličiek nie sú niečím, čo je tu s nami odpradávna, ale že za veľkú časť z nich si môžeme sami. Prejedaním, prehnaným používaním soli a pasívnym životom s nedostatkom pohybu. To je hlavný dôvod, prečo organizátori tohtoročného Svetového dňa obličiek zdôrazňujú prevenciu: chorobám obličiek sa dá predchádzať! Preventívnymi opatreniami je možné zabrániť vzniku ochorenia obličiek a spomaliť ich priebeh.
Prevenciu je možné rozdeliť na primárnu, sekundárnu a terciárnu. Čo si pod tým máme predstaviť?
Nízkobielkovinová diéta je jedno z mála spoľahlivých a overených preventívnych opatrení. Klamať sám sebe, že už „nemám, čo by som mohol jesť“, nevedie k ničomu. Na nedostatok informácií sa práve tu nemôže nikto sťažovať, okrem nefrológov a diétnych sestier je internet veľmi dobrým zdrojom informácií o diéte.
O zlyhaní obličiek sa predpokladá, že v roku 2040 bude celosvetovo 5. najčastejšou príčinou smrti. Tohtoročný Svetový deň obličiek je snahou dokázať, že táto smutná predpoveď nemusí byť pravda.
Pre tých, ktorí by si chceli prečítať v úvode citovaný článok, uvádzam jeho presnú citáciu: Barsky A. J. The paradox of health. N Engl J Med. 1988; 318(7): 414 – 418.
MUDr. Petr Táborský
Primár Fresenius NephroCare v Prahe 4 - Krči